Kedysi sa za zdravý považoval pulz 70 až 80 úderov za minútu, dnes je to okolo šesťdesiatky. Spája sa dlhší život s nižšími hodnotami pulzovej frekvencie?
Traduje sa, že Sir Winston Churchill zastával názor, že každý z nás má pre život vymedzený určitý počet úderov srdca a jeho údajná odpoveď na otázku týkajúcu sa jeho dlhovekosti bola: „First of all, no sports.“ Predovšetkým, žiaden šport. To malo súvisieť práve s tým, že šport by mu vlastne zvýšil srdcovú frekvenciu, a tak by ho každá športová aktivita pripravila o pár minút života. Každý z nás by však mal urobiť všetko preto, aby mal jeho pulz optimálnu hodnotu, a to je 60 úderov za minútu. Posledných 50 rokov medicína venovala pulzu relatívne málo pozornosti. Ale už v staroveku, v Egypte, Grécku či starovekej Číne bol pulz pre lekára dôležitým východiskovým bodom. Pulz je síce podriadený viacerým regulačným mechanizmom, no najdôležitejším z nich je rovnováha neuro-vegetatívneho systému. Pri fyzickom či duševnom napätí prevažuje sympatikus, vo fáze odpočinku a spánku zase parasympatikus. Medzi nimi dvomi by mala byť rovnováha. Keď máme v pokoji rýchly pulz, nad 75 až 80 úderov za minútu, znamená to prevahu sympatických, adrenalínových zložiek. Naše telo má len jeden mechanizmus ako to odbúravať, a tým je pohyb. V dnešnej dobe sa väčšina z nás nachádza v akejsi permanentnej „adrenalínovej situácii”, a keďže žijeme sedavým spôsobom života, nenasleduje odbúravanie adrenalínových impulzov pohybom. Permanentne vysoký pulz je problém aj inak zdravých ľudí, avšak osobitne nebezpečný je pre pacientov s ochoreniami srdca.
Prevzaté so súhlasom redakcie z časopisu Bedeker zdravia, číslo 4/2012, Ročník VIII
