Cyklodoprava v Bratislave očami študenta Fakulty matematiky, fyziky a informatiky

Rozhovor s Milanom Jurčom ml. venovaný všetkým, ktorý využívajú alebo chcú využívať alternatívne spôsoby dopravy do práce či školy v hlavnom meste Slovenska — Bratislave.

Ako to vyzerá v našom hlavnom meste s cyklodopravou?
Je to dosť rozsiahla téma a v súčasnosti sa jej v miestnych médiách venuje dosť priestoru. Nedávno som čítal v jedných bratislavských novinách anketu, kde sa pýtali asi 4 mladých ľudí okolo tridsiatky, či využívajú bicykel ako dopravný prostriedok do práce. Ich odpovede by som stručne zhrnul nasledovne: „Do práce chodím chcem chodiť autom…bicykel by som využíval jedine vtedy, keby na cestách nebolo toľko áut a boli by vybudované cyklochodníky.“ Na druhej strane, na mojej ceste dennodenne stretávam aj niekoľko ďalších cyklistov, ale na ten počet obyvateľov je to veľmi málo. Peniaze vyhradené na budovanie infraštruktúry prípadne získané z eurofondov sa, podľa mňa, často vyhnú účinku aj napriek snahám mnohých organizácii, napr. Cyklokoalícia, o seriózny prístup.

Ty ale napriek možno nie ideálnym podmienkam do práce bicykluješ. Ako vyzerá tvoja cyklodoprava?
Bicykel využívam na prepravu už od 5. triedy na ZŠ. Oproti autobusu to bolo na tých 3 km jednoznačne rýchlejšie, na druhej strane som sa však nemohol vyhovárať na meškanie spojov, ak som prišiel niekedy neskoro :). Ale raz som sa predsa len vyhovoril — nevedel som nájsť kľúče z garáže. Na vysokú školu dochádzam na bicykli už štvrtý rok. Študujem na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK, ktorú mám vzdialenú 30 minút bicyklom alebo 40 minút MHD. Summa summarum som prebicykloval za vzdelaním 18 000 km a ušetril 2 700 kg CO₂.

V Bratislave sa zo začiatku musím vymotať zo sídliska a to je asi najpomalší úsek kvôli premávke, preskakovaniu obrubníkov, mostom a podobne, kým nenabehnem na pekné korzo pre peších aj pre cyklistov s výborným chodníkom. Tento chodník niekoľkokrát križujú aj autá. Tu je poznať, že cyklisti to nemajú až tak na ružiach ustlané ani na cyklochodníku — neprehľadné križovatky kvôli parkujúcim autám či malá pravdepodobnosť, že vám dá idúce auto prednosť. Avšak, tento úsek mám asi najradšej, pretože tu vždy stretávam najviac ľudí a detí. Po ňom nasleduje dlhá dunajská hrádza, prechod mostom cez Dunaj a následne stúpanie do Mlynskej doliny lemované zástupmi študentov vystupujúcich z MHD. Z 30 minút tak strávim v klasickej premávke len prvých 5 minút. Počas jednej jazdy tak stretávam viacero typov ľudí — od detí, žiakov, študentov, pracujúcich aj nezamestnaných až po športovcov a niekedy aj známe osobnosti.

Za vzdelaním som prebicykloval 18 000 km a ušetril tak 4 500 kg CO₂.*

Musím však povedať, že moja súčasná trasa do školy ako aj rôznych kútov mesta sa vyvíjala niekoľko rokov. Dostať sa z bodu A do bodu B mi niekedy trvalo aj o polovicu dlhšie, a to za väššej automobilovej premávky. Pri jazde zo Železničnej stanice Petržalka na Bajkalskú ulicu strávim len 10 minút v cestnej premávke. Tie trasy pre cyklistov v hlavnom meste už do nejakej miery sú — nie však všetky pomerne vhodné a bezpečné cesty majú štatút cyklocesty. Kto skrátka chce, nájde si svoju cestu. Záleží to, samozrejme, aj od lokality, kde sa chceme dostať, ale za tie roky som spoznal veľa výborných ciest, o ktorých vie málokto. Za zmienku iste stojí aj fakt, že veľa ľudí chce, aby boli videní — majú napr. novú výstroj, preto z tohto dôvodu mnohým chýba skôr taká cyklopromenáda do práce, hoci tu už teraz existujú odľahlé cesty cez les a tak trochu mimo civilizáciu.

Ako to vyzerá s cyklodopravou u Vás v škole?
V letných mesiacoch dochádza do školy niekoľko desiatok študentov či zamestnancov. Vzhľadom na komunitu 1600 ľudí našej fakulty je to však mizivé percento. Domáci dochádzajú spravidla MHD alebo autom, u internátnikov prevažuje problém, že si nemajú bicykel kam uložiť, preto si ho do Bratislavy ani neťahajú. Môžem však hrdo povedať, že v našom 9-člennom ročníku jadrových a subjadrových fyzikov za podmienky pekného počasia štyria uprednostňujeme cyklodopravu pred inými druhmi dopravy, čo je skvelé.

Cyklodoprava študentov a zamestnancov má, podľa môjhu názoru, našej ako aj iných fakultách v Bratislave veľké rezervy. Minulý rok som ako pravdepodobne ako jediný apeloval na vedenie fakulty prostredníctvom študentskej ankety, aby zabezpečila ďaľší nový stojan na bicykle. Na začiatku nového školského roka som už odstavil svoj stroj do novopostaveného stojana pred školou, čím sa zároveň vynikajúco využilo prázdne priestor blízko vchodu. Týmto chcem zároveň poďakovať vedeniu fakulty na čele s pánom dekanom prof. Masarikom. Školská cyklodoprava má podľa mojej osobnej skúsenosti pozitívny účinok na človeka, na jeho zdravie, pracovné nasadenie aj produktivitu, preto verím, že podmienky pre jej rozvoj sa budú zlepšovať najmä z iniciatívy zamestnávateľov a inštitúcií.

Veríme, že tvoj spôsob dopravy inšpiruje ďalších študentov. Ďakujeme za rozhovor.

*Výpočet CO₂ na základe kalkulačky Európskej federácie cyklistov. Vypočítať svoju hodnotu >